Školská akcia prebehla podľa vopred pripraveného harmonogramu. V stredu, 25. 9. 2019 sa začalo vyučovanie rozhovorom o mlieku a produktoch z neho. Diskusia o zvieratách, ktorým vďačíme za tento mok. Žiaci prvého a druhého ročníka si pozreli tematické edukačné CD o mlieku akou zaujímavou cestou sa dostane až k našim domovom. Tretiaci a štvrtáci si vedomosti o mlieku prehĺbili formou kvízu, pri práci s textom zase preskúšali svoje zručnosti v čitateľskej gramotnosti. Tematické vyučovanie obohatili aj praktické činnosti, a to príprava mliečnych kokteilov a ich následná degustácia. Žiakom piateho a šiesteho ročníka sme  sprístupnili zaujímavé poznatky o mlieku pre ich praktický život formou výkladu, žiaci sa zapájali do vyučovacieho procesu veľmi aktívne, zaujímala ich daná problematika, čím pochopili, aký veľký význam má mlieko v ich jedálničku.

BIELA PASTELKA – Aj naši žiaci pomohli

V piatok 20. septembra 2019 sa aj naša škola zapojila do verejnej zbierky Biela pastelka na pomoc nevidiacim a slabozrakým.

Biela pastelka je verejná zbierka, ktorá aj vďaka pomoci bežných ľudí zlepšuje životy tých, ktorí sa ocitli v neľahkej životnej situácii. Jej cieľom je získanie finančných prostriedkov na podporu ľudí so zrakovým postihnutím a to najmä na financovanie aktivít, ktoré nevidiacim a slabozrakým ľuďom pomáhajú začleniť sa do bežného života.

Ďakujeme všetkým žiakom a učiteľom, ktorí sa takýmto spôsobom rozhodli pomôcť a prispeli. Poďakovanie tiež patrí naším dobrovoľníčkam Dorotke Cibuľkovej a Nellke Čmilňákovej za ich aktívnu účasť na tejto zbierke.

Do galérie Pavlovičov Svidník- ocenenie tretiakov- Mia Maťaša a Darinky Klémovej boli pridané fotografie.

Pavlovičov literárny Svidník

V máji minulého školského roka sme zaslali literárne práce, vtedy ešte druhákov, piatich žiakov z 2.A triedy. Dvaja z nich, Darina Klémová a Mio Maťaš, si boli prevziať z rúk riaditeľa Podduklianskej knižnice krásne ocenenia. Miovi sa porotcom práca jeho vlastnej tvorby, pod názvom Najsamlepší kámoši, páčila natoľko, že ju ocenili prvým miestom v kategórii najmenších tvorcov. Darinkina práca, pod názvom Nočná nehoda, bola ocenená hneď druhým miestom. Sme radi, že sa im ich prvotinky vydarili a držíme prsty pri ďalšej tvorbe literárnych prác. Slávnostné oceňovanie sa konalo 18.9. 2019 v Podduklianskej knižnici vo Svidníku. 

Aktualizovali sme modul Jedálny lístok a telefónne číslo - 054 732 2232

Pozdrav z Islandu

Island, nádherná krajina ohňa a ľadu sa stala tento týždeň pre Tamaru Jurčenkovú, Bianku Bačovú, Huga Čajku, Vlada Džoganika, Viki Rozputinskú a Nellu Čmilňákovú druhým domovom. Prostredníctvom pobytu v islandskych rodinách spoznajú životný štýl a kultúru Islandanov, navštívia partnerskú školu, kde sa  zoznámia s novým vzdelávacím systémom a v neposlednom rade uvidia nádherné miesta, o ktorých sníva nejeden turista.

A aký bol náš prvý deň na Islande? O tom už rozpráva Nelka Čmilňáková

V prvý deň sme sa vybrali na celedonnú prehliadku mesta Reykjavík. Mohli sme vidieť veľa zaujímavých miest a rôznych budov. Mesto je veľmi veľké, a tak sme na prepravu využili autobus. Videli sme kostol, ktorý bol všetkým známy. Ale najviac nás všetkých zaujalo múzeum  PERLAN Wonders of Iceland. Vnútri sme videli rôzne živočíchy a aj rastliny . Ale aj to, aké následky má globátne otepľovanie a odhadzovanie odpadkov. Prešli sme každé jedno poschodie, schladili sme sa v ľadovej jaskyni, až sme sa dostali na balkón, ktorý nám poskytol  krásny výhľad na celé mesto. Neskôr sme pokračovali v prehliadke ďalšej časti mesta. Pán učiteľ nám kúpil obed a my sme si ho s úsmevom na tvári vychutnali. Neskôr  sme stretli našich španielskych priateľov a  všetci sme nastúpili do autobusu, ktorý nás zaviezol k rodinám. Na večer sme už mali program. Ja,Viki, dve Španielky a naše dievčatá nám spríjemnili večer. Spoločne sme sa zoznamovali pri pizzi a filme. Po filme sme išli domov a unavené sme si ľahli do postele. Pred sebou  máme ďalší zaujímavý deň.... 

                              Nella Cmilnkakova, 8.A

Aj druhý deň na Islande bol plný zážitkov. Rozpráva o nich Tamara Jurcenkova. 

Ráno sme sa všetci stretli v škole Islanďanov a spoločne sme išli autobusom k vodopádu Hjálparfoss. Neskôr sme autobusom došli aj ku kráteru Hnausapollur. Cesta autobusom bola dlhšia, ale počas nej sme sa mohli zoznámiť so študentmi z iných krajín a zistiť niečo nové o ich krajine. Neskôr sme dorazili k horúcemu prameňu, v ktorom sme sa mohli okúpať. Voda tam dosahovala teplotu 36-40 °C. Cestou autobusom sme mohli vidieť krásnu krajinu a dokonca aj stratovulkán Hekla. Do školy sme sa vrátili večer a potom sme šli späť k rodinám, kde už mal každý z nás iný program.

V utorok sme sa všetci zobudili v rodinách, spoločne sme sa stretli v škole a vyrazili sme na ďalšie dobrodružstvo. Začalo sa to plavbou loďou  na ostrov Westman iceland. Keď sme sa  tam plavili, väčšine ľuďom bolo zle od žalúdka vrátane mňa, Bianky,  Tamarky a pani učiteľky. Ostrov bol veľmi pekný a aj múzeum čo sme navštívili. Na ostrove sme navštívili aj sopečné pohorie. Cesta k sopke bola strmá a blatistvá, ale stálo to zato,lebo na  konci nás čakal krásny výhľad. Potom sme mali aktivitu s lanom,  ktorú Islanďania nazývajú sprang. Je to lano pripevnené vysoko na skale zvislo dole. Keď ste sa naň zavesili, pripomínalo to Tarzanovu hojdačku. Potom sme  zas nastúpili na loď a išli späť, ale tentokrát nebolo zle nikomu z nás, lebo sme boli vonku na palube. Bolo to nádherné a nezabudnuteľné. A posledná zastávka bola spoločná večera v reštaurácii, kde sme jedli sme tradičnú islandskú pochúťku - jahňaciu polievku. Nakoniec sme sa všetci vrátili späť domov do rodín.

                                                                              Viktória Rozputinská, 8.A

V stredu sme mali veľmi zaujímavé ráno, pretože sme mali príležitosť ísť na vyučovacie hodiny spolu s islandskými žiakmi. Keď hodina skončila, autobusom sme sa presunuli k vodopádu Seljalandsfoss. Tento vodopád je 62 metrov vysoký a je jedinečný, pretože sa sa dá dostať zaň zo zadnej strany. Najprv sme si však museli obliecť pršiplášte, pretože dopadajúca voda špliechala všade naokolo. Hneď potom sme išli ku druhému menšiemu vodopádu. Tento bol však v úzkom kaňone, cez ktorý tiekla riečka z vodopádu. Keď sme sa z k nemu chceli dostať, museli sme chodiť po kameňoch v riečke. Mnohí  z nás boli mokrí až po kolená, ale stálo to za to. Bol to ďalší deň plný nezabudnuteľných zážitkov. 

                                                                                   Vladimír Džoganík, 9.A

Vo štvrtok ráno sme všetci prišli do školy, kde sme prezentovali  kultúru a tradície všetkých zúčastnených krajín. Počas prezentácií sme ochutnávali  islandské jedlá, spievali Španielsku futbalovú pesničku so šálom a dostali sme francúzske karty. Po prezentáciách sme sa išli poprechádzať po školskom areáli. Potom sme sa vybrali  do továrne na zmrzlinu, kde sme ochutnavali nanuky a videli, ako sa skladuje zmrzlina. Z továrne sme sa presunuli na Black beach - pláž s čiernym pieskom, kde sme sa poprechádzali po pláži a nadýchali sa prioceánskeho vzduchu. Po príchode sme sa vybrali do Múzea duchov, v ktorom  sa všetky dievčatá báli. Nakoniec sme sa rozlúčili s Islanďanmi, Španielmi a Francúzmi a odišli sme na iný autobus smerom na letisko, odkiaľ sme odleteli domov.

                                                                                             Hugo Čajka, 8.A

Milí žiaci, predposledný deň, 27. júna, deň pred slávnostným ukončením školského roka 2018/2019, sa uskutoční na školskom dvore vyhodnotenie súťaží- SABI, zber viečok a tetra pakových obalov, Zber papiera.

Myšlienka uplatniť v našej škole prvky tvorivej dramatiky nám napadá pri sledovaní detí pri ich spontánnych prejavoch. Zrazu sa otvára cesta tvorenia nových príbehov, rozvíjania myšlienok a emócií, vyjadrenia citov pohybom, gestom, mimikou, či slovom. Táto možnosť by sa nedala uskutočniť bez tvorivého potenciálu detí . Žiaci piateho a šiesteho ročníka si spolu s pani uč. Viktóriou Maťašovou vyskúšali vnímať slovo a text ako zážitok a využiť prvky tvorivej dramatiky. Zrazu sme boli listom padajúcim zo stromu alebo sme sa hrali na básnikov. Tí, ktorí majú bližšie k výtvarnej výchove tvorili návrh plagátu knihy. Hudobníci dramatizovali baladu s hudobnými nástrojmi a detská fantázia sa uplatňovala pri tvorení nových záverov. Čo ak ale vstúpi do príbehu tretia postava? Ani s tým sme nemali problém. Vymýšľali sa včielky, čo práve leteli okolo alebo dažďové kvapky, ktoré prehovorili. Oplatí sa investovať do aktivít, ktoré inšpirujú a zanechajú jedinečný zážitok.

Žiaci sa na túto akciu pripravovali od začiatku školského roka 2018/2019 na prírodovednom krúžku pod vedením PaedDr. Matildy Rozputinskej, a to v dvoch odboroch- botanika a zoológia, v tomto šk. roku so zameraním na lesný biotop.

Po dôkladnej príprave pomocou metodických listov, zvládnutí vedeckej terminológie, 50 druhov rastlín a 50 druhov živočíchov, ich poznávačky, zbierky rastlín a zbierky živočíchov, pripravované žiačky úspešne zvládli okresné kolo. Tu si prvenstvo odniesli Bianka Brudňáková, v oblasti zoológia a Viktória Rozputinská, z oblasti biológia, obidve zo 7.A triedy.

Obidve reprezentovali školu na krajskom kole, kde sa stali úspešnými riešiteľmi- Viktória obsadila obdivuhodné 1. miesto v botanike a Bianke krásne 5. miesto v zoológii.

Viktória postupuje do Celoslovenského kola, ktoré sa bude konať v Tatranskej Lomnici  v dňoch 12. a 13. júna 2019. 

Držíme prsty!

Slávik Slovenska je súťaž v speve ľudových piesní, je neodmysliteľnou súčasťou školského roka. Mladí speváci sa prezentovali v dvoch ľudových piesňach, z ktorých jedna musela byť vybratá zo Spevníka. Korepetítor hrá v tejto súťaži tiež veľmi dôležitú úlohu. Ďalšia z kritérií bola jeho hra v súhre so spevom jednej dopredu vybratej ľudovej piesne, tá už mohla byť ľubovoľne zvolená.

Naši dvaja žiaci, Oliver Šima z 3. A a Timea Lechmanová z 5.A sa umiestnili v okresnom kole tejto súťaže v zlatom pásme, bez postupu na krajské kolo. Psychickou podporou Timke bola náhradníčka v druhej kategórii Jana Pacáková.

1. deň

V prvý deň nášho pobytu v Španielsku sme navštívili miestnu továreň na výrobu čokolády, kde sme sa oboznámili s postupom prípravy kvalitnej čokolády - od zberu kakaovych bôbov, cez ich čistenie, sušenie a mletie, až po následne primiešavanie prísad, nalievanie čokolády do foriem, jej chladenie a balenie. Tiež sme mali možnosť ochutnať a kúpiť si rôzne druhy čokolády.

Popoludní sme si boli pozrieť múzeum a továreň na výrobu tradičného nugátu. Z mandlí, ktorých je v tejto oblasti neúrekom tu vyrábajú dva typy nugátu - tvrdý a mäkký. Okrem toho sa tu z mandlí vyrába aj marcipán. V továrni sme si pozreli stroje, ktoré sa používajú na ich výrobu a v múzeu sme sa dozvedeli niečo z histórie továrne a jej produktov. Nakoniec sme opäť mohli ochutnať a kúpiť si niečo z množstva sladkých cukroviniek.

2. deň

Druhý deň nášho pobytu sme začali v našej partnerskej škole, kde žiaci zo zúčastnených krajín rozprávali o takmer zabudnutých remeslách a následne sme sa presunuli do mestečka Cocentaina, kde sme sa oboznámili s procesom spracovania olív na výrobu olivového oleja. 

Popoludní sme navštívili továreň na výrobu gitár značky Alhambra, kde sme mali možnosť vidieť celý postup výroby gitár od prvotného spracovania dreva až po finálny výrobok. Exkurzia bola veľmi zaujímavá a obohacujúca, keďže sme mali možnosť vidieť zamestnancov priamo pri práci. 

Posledným bodom programu bola návšteva miestnej továrne na výrobu vína, kde nám vysvetili spôsob fermentácie, dozrievania, plnenia a nasledného predaja vína.

3. deň

Dnes ráno naša cesta najprv viedla na plantáž, kde sa okrem iného venujú aj pestovaniu semienok nazývaných tigrie oriešky. Tiež sme mali možnosť ochutnať nápoj vyrobený z týchto orieškov nazývaný "oranchata".

Neskôr sme sa presunuli do Valencie, kde sme si pozreli časť mesta venovanú kultúre a umeniu. Našu pozornosť najviac upútali budovy postavené v modernom architektonickom štýle ako vedeckotechnické múzeum či budova opery. 

Cestu sme zakončili v múzeu venovanom alegorickým sochám, ktoré sú počas apríloveho festivalu najprv vystavené v uliciach mesta a následne spálené ako symbol nového začiatku.

Po návrate do Alcoi sme boli pozvaní na spoločnú večeru, kde všetky zúčastnené krajiny predstavili zaujímavosti o svojej krajine.

Posledný deň v mestečku Alcoy sme začali návštevou školy našich nových kamarátov, kde sme si pozreli ich učebne, triedy či ihrisko. Potom sme sa presunuli do okrajovej časti Alcoy, kde sme sa dozvedeli všetko o spracovaní a plnení olív napríklad ančovičkami, chorizom, syrom, paprikovou alebo chilli pastou. Na záver nášho poznávacieho výletu sme navštívili miestnu textilku, ktorá vyrába rôzne typy látok a vyváža ich najmä do severských krajín či Ameriky. Nakoniec sme sa s našimi priateľmi rozlúčili a vydali sme sa na cestu domov.

Detský recitačný kolektí, ktorému jeho coach, pani učiteľka Viktória Maťašová, dala názov STOPY, sa aj tento školský rok dostal až na krajské kolo do DJZ v Prešove. Vlani sa ukázali na Malej scéne divadla prvýkrát a tento rok presvedčili zase, že majú talent. Ich 11 členná skupina sa 6. mája predviedla s výberom Rúfusových motlidbičiek - Motlidby za rodičov.

Montáž jeho tvorby zaujal odbornú porotu a udelil im 2. miesto.

Blahoželáme!

https://view.joomag.com/edu-paths-slovak-1/0808209001554726350?short

Toto je prvé číslo nášho projektového magazínu venovanému projektu Erasmus+ s názvom Edu- paths.

V dňoch 2. a 3. mája sa uskutočnilo krajské kolo Hviezdoslavov Kubín, ktorý má už 65 ročnú tradíciu na Slovensku. 

Prvý deň, 2. 5. 2019, všetka pozornosť odbornej poroty bola venovaná recitátorom poézie. Naše dve žiačky Natália Tkáčová, 4.A a Lucia Onofrejová, 6.A v 1. a 2. kategórii súťažili v každej z kategórií s 12-timi ďalšími recitátormi. Natáliin prednes o Hviezdičke zaujal odbornú porotu natoľko, že bola ocanená čestným uznaním.

Druhý deň, 3. 5. 2019, sa v budove Divadla Jonáša Záborského ozývali prednesy poézie v troch kategóriách dopoludnia a dvoch popoludní. Darinka Klémová, 2.A a Viktória Rozputinská, 7.A súťažili v 1. a 3. kategórii. Prednes úryvku  z knihy Babička bol v podaní Viktórii Rozputinksej ocenený čestným uznaním.

Blahoželáme!

Uchovávanie ľudových tradícií je potrebné pre mladšie generácie. Jednou z nich je nepochybne aj stavanie májov chlapov dievčatám, ktoré sú súce na vydaj. V našom meste sa jeden taký postavil na námestí 30. 4. 2019. Šikovní chlapi z ľudového súboru Topľan a ich sympatizant Fero Eliáš v spolupráci z mestom sa postarali o naozaj skvelý a nezabudnuteľný zážitok. My sme mali tú možnosť byť pri tom a touto akciou odštartovať Noc v škole. Po hodinovom zážitku, ktorého výsledkom bol vypínajúci sa asi 15 metrový máj, sme sa vybrali v sprievode mestom, s lampiónmi v rukách, smerom do mestského parku, kde sme si vypúšťali lampióny šťastia. Po návrate do školy mohol začať náš program, ktorý pozostával z rôznych aktivít umožňujúcich stráviť nielen večerný, ale aj nočný čas v škole. Taká akcia je stále nezabudnuteľná a len ten, kto sa jej zúčastní vie, o čo tí ostatní prichádzajú, keď nevyskúšajú niečo takéto.

Noc v škole bola úspešná a už teraz sa tešíme na ďalší ročník.

Žiaci 2.A, 3.A a 7.A triedy.

     22. apríla sa tradične oslavuje Deň Zeme, preto aj naša škola chcela prispieť svojou praktickou činnosťou k tomuto dňu, aby sme si aj my uctili tento sviatok a pochopili, že nemáme našu Zem len na jedno použitie.

     Triedni učitelia a vyučujúci počas týždňa, v ktorom sme oslavovali Deň Zeme, apelovali na svojich žiakov na triednických hodinách a iných vyučovacích hodinách, v ktorých implementovali tento deň v rámci medzipredmetových vzťahov, ako aj prierezovej témy environmentálna výchova.

     Deň, kedy si naša škola pripomenula tento významný deň v teoretickej, ale najmä v praktickej rovine, sa realizoval nasledovnými aktivitami:

• Počas 3. a 4. vyučovacej hodiny si žiaci deviateho ročínka vyskúšali rolu učiteľa v rovesníckom vyučovaní svojich mladších rovesníkov. Každá trieda mala 2rôzne aktivity z ekosystému lesa, ktoré im pomohli viac pochopiť význam našich lesov na tejto Zemi. V rámci tejto aktivity žiaci pracovali s doplňovačkami, pracovnými listami, s prírodným materiálom, vytvárali učebné pomôcky, ale zahrali si aj zaujímavé hry ako je sieť života, či cestovanie lesom.
• 5. a 6. vyučovacia hodina sa niesla v praktickom duchu,  kedy žiaci 2. stupňa pod vedením svojich triednych učiteľov urobili dobrý skutok pre okolie našej školy, ale aj Park mieru v Giraltovciach. Upratali ho a zároveň odľahčili od odpakov, ktoré naplnili cca 9 plných vriec.

     Aktivita sa vydarlila, žiaci pochopili prínos tejto akcie, že táto Zem je „naša“ , a preto sa treba o ňu starať, aby tu bola krásna a hlavne použiteľná aj pre ďalšie generácie. 

     Nech je každý deň Dňom Zeme!

Vypracovala: koordinátorka ENV a vedúca akcie PaedDr. Matilda Rozputinská

5. apríla sa žiaci zo 6.A a 7.A vybrali na cestu do podtatranského mesta Kežmarok. Táto exkurzia pozostávala z jednotlivých častí, žiaci mali možnosť navštíviť Lyceálnu knižnicu v Kežmarku, nový evanjelický kostol – Tököliho a drevený artikulárny kostolík – pamiatka UNESCO. Prvá zastávka počas exkurzie bola na Evanjelickom lýceu, ktoré v dávnej dobe posadilo do svojich lavíc našich najväčších básnikov, spisovateľov, ale i mnohých významných zahraničných umelcov. Žiaci boli nadšení z najväčšej školskej historickej knižnice v Strednej Európe, ktorá vznikla v budove lýcea. Okrem knižných titulov a unikátnych artefaktov najviac ich zaujalo väzenie, v ktorom niekdajší neposlušní študenti trávili až 48 hodín.  Očaril ich drevený evanjelický artikulárny kostol a nový evanjelický kostol. Tieto výnimočné stavby zdôraznili zručnosť starých majstrov. Odchádzali sme odtiaľ plní dojmov – a to aj vďaka zaujímavému výkladu lektorky. Kežmarok sa nám veľmi páčil a sme radi, že sme mohli spoznať miesta, kde študovali naši národovci. Exkurziu sme ukončili prechádzkou po historickom centre Kežmarku a s novými informáciami sme kráčali k autobusu, odhodlaní sa tu ešte určite raz vrátiť.

Návšteva  Slovenského krasu

Naša mobilita sa začala 4.4.2019 na území Slovenského krasu. Vo štvrtok nás čakala náročná túra po Zádielskej tiesňave.  Každým krokom sme cítili ,že sa tu so zvyšujúcou nadmorskou výškou teplota zvyšuje . Aj napriek náročnému terénu sa nám podarilo zdolať jeden z najvyšších vrchov Zádielskej tiesňavy. Niektorým žiakom sa dokonca podarilo prekonať časový rekord v zdolávaní tejto tiesňavy. Z náročného výstupu sme boli síce vyčerpaní, ale za ten nezabudnuteľný výhľad nám to stálo. Po chvíľach obdivovania okolitej prírody, nás čakal  zostup. Pri tomto zostupe nastali menšie komplikácie kvôli strmej vyvýšenine a miernejšiemu dažďu. Po náročnom dni nás čakala večera,  po ktorej každý začal pracovať na svojich pridelených úlohách.

Na druhý deň sme sa zobudili do upršaného rána ,no po čase sa teplota obrátila sa v náš prospech a dožičila nám svetelné lúče. Po rannej hygiene a raňajkách náš druhý deň mohol začať. Cestou po Silickej planine sme si vyšľapali cestičku k Silickej ľadnici, najnižšie položenej jaskyne v Európe. Pohľad na túto jaskyňu bol chladný a mrazivý. Po menšej prestávke sme pokračovali lesnou cestičkou ku Gombaseckej jaskyni. Prehliadka jaskyne nebola síce dlhá, ale stála za to. Mali sme možnosť vidieť rozprávkové útvary tvarované po tisícročia. Okrem krásneho pohľadu sme mali možnosť splniť si jedno želanie dotknutím stalaktitu. Po oboznámení sa s krásami tejto jaskyne nás čakala cesta domov.

Táto mobilita nám priniesla zaujímavé skúsenosti, aj vďaka speleológovi, ktorý nás po celé dva dni sprevádzal a oboznamoval

nás s krásami Slovenského krasu. Počas týchto dvoch dní sme sa priučili spolupráci v skupinách aj v náročnejších terénoch. Tento projekt nám dal možnosť spoznať ďalší z mnoho kútov Slovenska. 

                                                                                                      Mgr. Andrea Kytiková

Spoznávame krásy Slovenska

V rámci projektu ,,Erasmus +“ sme sa v piatok 5.4.2019 vybrali na exkurziu do Slovenského raja. Súčasťou tejto exkurzie bola nenáročná túra na Tomášovský výhľad. Počas tejto túry sme mohli spoznávať krásy Slovenska. Keď sme po hodine vyšli na Tomášovský výhľad,   zbadali sme nádherné okolie Slovenského raja. Boli sme vyčerpaní, no ten výhľad stál za to. Na vrchu sme sa najedli, načerpali nové sily a pobrali sa naspäť. Cestou dole sme sa vybrali po trase, ktorá viedla okolo rieky Hornád. Táto trasa bola náročnejšia , no prechádzali sme cez rôzne prekážky. Bolo to veľmi zaujímavé. Keď sme zišli dole, nasadli sme do autobusa a pokračovali v exkurzii. Druhá zastávka viedla do Važeckej jaskyne. Jaskyňa bola síce malá , no bola plná krásnych ozdôb. Dozvedeli sme sa veľa zaujímavých informácií, ako napríklad , že sa v nej našlo mnoho  kostí z medveďa jaskynného, ba dokonca kosti našich predkov. Tretia a zároveň posledná zastávka bola v meste Poprad. Zašli sme do obchodného domu -Max. Hodinku sme sa pomotali po Maxe a okolo štvrtej sme vyrazili späť domov. Počas tejto exkurzie som nadobudla mnoho zaujímavých informácií a strávila som veľmi zábavný deň v okruhu mojich spolužiakov.

                                                                                                 Autor: Ema Komišáková

Aké je úžasné, keď začneme chodiť! Presunieme sa bez problémov kde len chceme, môžeme novým miestom obohatiť voľný čas, ani nám nenapadne, aby nás niekto pritom nosil! No potom sa naučíme čítať a málokoho napadne zobrať knihu a stráviť pri nej voľnú chvíľu. Čítanie berieme ako niečo, čo chcú ostatní, no nie my! Kniha nás nepustí od deja, vtiahne nás rýchlo doň a je len na nás, ako a čo si z nej zoberieme do reálneho života. Mať pri sebe knihu je ako mať pri sebe priateľa. Aj my sme dlho rozmýšľali, ako sa našim priateľom odvďačiť. Tým, ktorí v časoch, i keď najmenšej núdze o učiteľov, pomohli a obohatili náš, aj keď malý, ale učiteľský zbor. Hovorím o čase našich začiatkov, kedy sa náš vlak ešte len rozbehoval a rok čo rok sa pripájali ďalšie vozne. Aj učiteľ je ľudský tvor a zdravie pre neho najvzácnejšie, tak ako pre každého z nás. Keď vypadol nejaký člen pedagogického zboru, načrieť do zoznamu našich bývalých, dôchodcov, bolo ťažké, keďže žiadny nebol. A predsa sme si pomohli, predsa sme tieto diery- dierky dokázali sceliť. Práve marec je ten správny mesiac na to, aby sme malou akciou povedali veľké ĎAKUJEM!

Milá akcia, ktorej sme dali názov- Čítame si navzájom. Mala tak, ako nás kniha vtiahne do deja, tak našich pozvaných hostí, vtiahnuť do učiteľského života. Niekoho naspäť po rokoch pracovného odpočinku, iných zase presvedčiť, že bez spolupráce sa veľakrát nedostaneme tak ďaleko. A tak, po úvodnom prednese detského recitačného kolektívu STOPY, si mali možnosť prerozprávať už prečítané, poprípade čítať ešte nepoznané spolu so žiakmi v jednotlivých triedach našej školy. Viaceré prítomné boli už babičkami, a tak notoricky známa tvorba Boženy Nemcovej, priniesla nezabudnuteľnú nostalgiu aj počas recitácie úryvku žiačkou 7.A Viktórii Rozputinskej. Pripomenuli sme si spoločne aj Deň učiteľov, ktorý viacerí z prítomných oslavovali s väčšou poctou a s hrdosťou.

V závere sme sa potešili malým kultúrnym pozdravom našich najmenších- prvákov. Ukázali, čo už vedia a presvedčili nás, že škola im dáva veľa a prináša radosť.