VRCHNÁČIKY DONESTE DO PIATKA, 30. 11. 2018!!!

Dodržiavajte pitný réžim a zbierajte vrchnáčiky z Pet fliaš.

Lejka má 6 rokov a žiaľ už aj veľa diagnóz. Je to dievčatko vo vašich rokoch a jej snom je stáť na vlastných nohách. 

Každým vrchnáčikom, ktorý jej dáte jej pomôže urobiť krôčik k uzdraveniu, rehabilitáciám. Splniť je jej sen- chodiť!

Detská rozprávková Žilina má tohto roku už 11. ročník. Je určená malým tvorcom rozprávok od 8. do 13. veku. Do tohtoročného kola sa z našej školy zapojilo dokopy jedenásť žiakov, 4. z prvej a 7. z druhej kategórie.

28. novembra, v historickej budove Radnice mesta Žilina, odborná porota ocení naše dve žiačky Darinu Klémovú, 2.A a Viktóriu Rozputinskú, 7.A.

Darinka Klemova sa umiestnila na krasnom 2.mieste.

Viktória Rpzputinska ziskala čestné uznanie za svoju tvorbu.

Blahoželáme! 

V prílohe tejto správy si môžte prečítať ich výherné práce.

Hladam_lepsiu_skolu_-_vitazka_DRZ_Vikinka_Rozputinska.docx

Darinka_Klemova_-_NOCNa_NEHODA.docx

XXIV. ročník súťaže v ľudovom speve pre žiakov materských, základných, umeleckých  a stredných škôl sa konal 16. 11. v zasadačke mestského úradu v meste. 

Žiaci mali možnosť na tejto súťaži spievať jednu pomalú a jednu rýchlu ľudovú pieseň.

Súťažili v piatich kategóriách, naši žiaci súťažili v tretej a štvrtej kategórii, keďže rozdelenie do kategórií si vyžadovalo dovŕšenie daného veku. V tretej súťažila jedna zo zúčastnených žiačok Timea Lechmanová.

Vo štvrtej súťažili traja speváci, Dorota Cibuľková, Sofia Uhrinová a Štefan Šima.

Vyhodnotenie výsledkov:

Timea - druhé miesto

Dorota, Sofia a Števo- bez umiestnenia

Ďakujeme za reprezentáciu našej školy speváci!

Naše poďakovanie patrí aj korepetítorovi Mgr. Igorovi Dikymu, ktorý všetkých štyroch spevákov doprevádzal na akordeóne.

Ľudové tradície ožili vďaka našim rukám vo Svidníku i vo Vranove

Zatiaľ čo si naši piataci merali sily na Testovaní 5, žiaci 6.-9. ročníka sa vďaka projektu Erasmus + s názvom Edu paths rozpŕchli rôznymi smermi.

 Naši šiestaci a siedmaci navštívili MC Slniečko vo Vranove nad Topľou, kde sa mali možnosť dozvedieť o podobnostiach a rozdieloch zemplínskeho a šarišského kroja, vidieť ukážku folklórneho tanca  a následne absolvovali tvorivé dielne, kde maľovali na tričká, háčkovali, zdobili perníky a plietli košíky z prútia. Nikoho nebolo treba naháňať do práce, všetci na svojich dielkach, ktoré si so sebou mohli odniesť domov, pracovali pilne ako včeličky.

Naši straší žiaci – ôsmaci a deviataci naše zvyky a tradície spojené s poľnohospodárstvom spoznávali vo svidníckom skanzene. Ten si nielen prezreli za sprievodu anglicky hovoriaceho lektora, ale si aj na vlastnej koži vyskúšali ako sa vyrába pravé chutné a voňavé maslo. Všetci mútili ako o život, ale vyhrať mohla len jedna skupina, ktorá si potom odniesla chutnú odmenu. Nikto však zo Svidníka neodchádzal naprázdno,  i tu sa tvorili krásne tričká vďaka krásnym folklórnym motívom. Veru, svojou kreativitou a zmyslom pre detail nás ohúrili nielen dievčatá, ale aj chlapci.

Deň spoznávania ľudových tradícií sa teda skončil s úsmevom a dobrým pocitom každého z nás.

                                                                                                                                               Mgr. Andrea Kytíková

Ak sa chcete zapojiť aj tohto školského roku do zberu papiera, tak čítajte pozorne!

Nazbieraný papier odveziete do Zberného dvora smerom k obci Lužany pri Topli, budova po ľavej strane v ľavotočivej zákrute,( budova, kde je firma pána Pankucha, ale od Kračúnoviec to je druhá brána, firma Petra Kertysa). 

     Školská akcia prebehla podľa vopred pripraveného harmonogramu. V pondelok, 24. 9. 2018 mali žiaci 2. stupňa tematické vyučovanie na hodinách biológie, chémie a slovenčiny, kde pod vedením učiteľa si precvičili svoje vedomosti o mlieku formou kvízu, pri práci s textom si prehĺbili svoje zručnosti v čitateľskej gramotnosti. Vedúca akcie žiakom sprístupnila zaujímavé poznatky o mlieku pre ich praktický život formou výkladu, žiaci sa zapájali do vyučovacieho procesu veľmi aktívne, zaujímala ich daná problematika, čím pochopili, aký veľký význam má mlieko v ich jedálničku. Tematické vyučovanie prebiehalo aj na 1. stupni v utorok, ktoré bolo obohatené aj praktickou činnosťou, a to prípravou mliečnych kokteilov a ich následnou degustáciou. 

Ten čas tak neuprosne letí!

Prvýkrát sa rozozvučal školský zvonec v Súkromnej ZŠ druhého septembra 2008. Tí, ktorí sa zapríčinili o vznik novej školy a nového učiteľského kolektívu, s ním spojený nový školský kolektív žiakov, ani len netušili, aká bude budúcnosť tejto myšlienky. Veď sme začínali iba s tromi triedami - 1. , 3, a 4. ročník a 43. žiakmi. Pomaly sa to nabopnávalo a k dnešnému dňu máme desať tried a 192 žiakov. Dlho sme rozmýšľali, akým spôsobom dať verejnosti najavo, že sme už desať rokov na trhu. Vyskúšali sme prvýkrát Letný tábor. Tu sa stretávajú noví žiaci, tu sa tvoria nové vzťahy, možno aj nové školské lásky.

Ten prvý, jubilejný, máme šťastne za sebou. Šťastlivo sa skončil a pri 75 zapísaných žiakov sa naozaj dalo zažiť dosť na to, aby sme naše spomienky obohatili o niečo nové a zaujímavé. Zosúladilo sa v ňom niekoľko žiakov, z rôznorodých škôl Slovenska. Deň po dni sme spoznávali Rozprávkový, Indiánsky, Cirkusový, Turistický ( súčasťou ktorého bola Noc v stane) a Olympijský deň. Každý bol jedinečný a každý iným spôsobom obohacoval všetkých, ktorí chceli prvý týždeň letných prázdnin stráviť v novom prostredí a s novými kamarátmi.

Ďakujeme všetkým rodičom za dôveru a už teraz sa tešíme na ďalšie pokračovanie tábora.

Kolektív animátoriek tábora 

Prvý júnový deň sme venovali všetku pozornosť našim deťom. Neďaleký mestský park sme už od skorých ranných hodín premieňali na cestu rozprávkami. Rozprávkový park, ako sme ho aj tentokrát nazvali, nesklamal a nielen dopoludnia, ale aj popoludní obdaroval všetkých krásnymi pestrofarebnými cestami a cestičkami popretkávanými slniečkom. Úvod patril ježibabe, ktorá by bez pomoci kamarátov nevedela, ako sa stať lepším človekom. Takže pani učiteľky využili svoj driemajúci potenciál.

Popoludnie patrilo našim deviatakom, ktorí si pestrosť hier a aktivít pochvaľovali. Podvečer sa blížil a nikomu sa nechcelo skončiť a odísť domov. Aj tento rok sa prvý jún vydaril, super!

Bez spolupráce by sme nevytvorili takúto pamätnú akciu. Našim zadosťučinením určite bude niekoľkonásobné spomínanie, ako bolo fajn. A to je najdôležitejšie, spokojnosť žiakov, čiže detí. Im bola táto akcia venovaná.

Exkurzia Orava

Poznávanie slovenských dejín, života a tvorby slovenských literárnych i kultúrnych dejateľov, priblíženie knižných unikátov i návšteva posledného odpočinku oravských spisovateľov  boli cieľom literárno-historickej exkurzie ôsmakov a deviatakov. Tá sa uskutočnila 30. mája 2018 na Orave. Žiaci so svojimi vyučujúcimi navštívili mestá Dolný Kubín a Oravský Podzámok. Pozreli si Múzeum P. O. Hviezdoslava, Čaplovičovu knižnicu, Oravskú galériu. Historický cintorín i Oravský zámok. Priniesli si nielen odtiaľ, ale aj z cesty vlakom krásne zážitky.

      Mgr. Helena Semánová

Na túto súťaž bolo pripravovaných 5 žiakov z prvého stupňa pod vedením Mgr. Andrejovskej (2. A)a 5 žiakov z 2. stupňa pod vedením PaedDr. Rozputinskej (6. A). Po teoretickej, ale aj praktickej príprave žiaci súťažili so svojimi rovesníkmi pod holým nebom v Parku mieru, kde si vyskúšali svoje vedomosti v praxi. 1. stupeň mal 3 stanovištia -  test s ústnou odpoveďou, poskytovanie prvej pomoci KPR , krvácanie predlaktia a mdloby, 2. stupeň mal 4 stanovištia – test s písomnou odpoveďou, KPR na 2. stanovišti, odrenina a krvácanie z nosa na treťom, rezná rana brucha a podozrenie na infarkt na poslednom 4. stanovišti.

       Po prvej skúsenosti v teréne žiaci prvého stupňa získali 4 miesto a žiaci 2. stupňa  2 miesto. Okrem občerstvenia, ktoré žiaci dostali počas súťaže, si odniesli domov aj pekné a užitočné darčeky, no najkrajším darčekom pre nich bola zaiste možnosť zúčastniť sa tejto súťaže a zistiť, že naučiť sa pomáhať ľuďom a zachraňovať životy sa naozaj oplatí.

Erasmus + deň - aj učenie nás môže baviť

Po dnešnom dni strávenom v škole väčšina z našich deviatakov a ôsmakov odchádzala zo školy s úsmevom a dobrým pocitom. Tí aktívni, ktorí sa už v minulosti spolupodieľali na realizácii projektu Erasmus + s názvom H2O not wasted, mali možnosť absolvovať deň plný zaujímavých a rôznorodých aktivít, prostredníctvom ktorých sa mohli dozvedieť ďalšie informácie o vode a jej nevyhnutnosti pre náš život.

Žiaci v malých skupinách rotovali na jednotlivých stanovištiach, kde ich čakali usmievavé pani učiteľky.  Pri pani učiteľke Rozputinskej sa dozvedeli nové informácie o obehu vody, filtrácii či odparovaní vody - všetko v angličtine, prostredníctvom praktických ukážok, ktoré si každý mohol vyskúšať. Pani učiteľka Tchuriková svojich zverencov čakala nielen s úsmevom na tvári, ale i plná energie, ktorú šmahom ruky preniesla i na všetkých žiakov. Tí si prostredníctvom aktívneho pohybu uvedomili, aká je voda potrebná pre ich telo a ako sa jej potreba pri vynaloženej námahe úmerne zvyšuje. Pani učiteľka žiakom popri pohybe rozširovala aj rozhľad o pojmoch spojených s vodou tak, aby si ani neuvedomili, že sa učia.

Tretie stanovište patrilo pani učiteľke Kytíkovej, ktorá prostredníctvom stolovej hry žiakom ukázala, aké dôležité je uvedomiť si hodnotu pitnej vody a rovnako prostredníctvom zábavných úloh žiaci pochopili, ktoré každodenné činnosti prispievajú k šetreniu vody a ktoré naopak, spôsobujú jej plytvanie.

Pani učiteľka Semánová sa zas zamerala na trvalé výstupy, ktoré budú zdobiť steny našej školy a budú slúžiť ako vzdelávací zdroj aj ostatným žiakom. Žiaci pod jej vedením vytvorili nástenné noviny a glogy zamerané na šetrenie vody a pitný režim. 

Na záver nás čakala spoločná reflexia za okrúhlym stolom, kde sme sa všetci jednohlasne zhodli na zmysluplnosti a užitočnosti projektu a na tom, že dnešný deň, aj keď bol zábavný a uvoľnený, nás veľmi veľa naučil.

Preto všetkým zúčastneným veľmi pekne ďakujeme a tešíme sa na ďalšie, takto úspešne zrealizované dni.

V druhej a tretej kategórii našu školu reprezentovali Timea Lechmanová a Ivana Koreňová. Obidve sa umiestnili v zlatom pásme. Blahoželáme!

Deň Zeme na škole zastrešoval aj aktivitu spojenú s upratovaním mestského parku, ktorý je v blízskosti školy. Desať vybraných žiakov spolu s pani učiteľkou Matildou Rozputinskou 7. 5. 2018 navštívili Mestský úrad. Záujem o čistenie mestského parku nabralo iný rozmer, keď sa pán Matúš Štofko, spolu s primátorom a prednostom MsÚ rozhodli ich ochotu o vyčistenie zákutí v parku oceniť knihou o meste a sladkou odmenou.

Naše mesto má ešte kopec takých miest, kde by sa ruka takýchto nadšencov zišla.

Zem je len jedna jediná, starostlivosť o ňu začína! 

Štvrtý májový deň sa vryje do pamätí siedmich piatakov a ich pani učiteľky triednej. 

Svätý Florián, patrón hasičov, bude určite aj patrónom našich recitátorov, ktorí sa posunuli z okresného kola vo Svidníku, do Prešova, kde na Malej scéne v Divadle Jonáša Záborského, predviedli svoju montáž o láske . Tvorcom toho všetkého bola Viktória Maťašová, ktorá ako triedna piatakov, využila ich potenciál a vytvorila tzv. prvotinku, v podaní štyroch dievčat a troch chalanov. Lucia Onofrejová, Viktória Kecerová, Zuzana Kaňuchová, Zuzana Mitrušková, Števko Vlček, Jakub Joj a Patrik Kucharík, ako poznamenala triedna, nesklamali a išli na 300 % a to sa oplatilo.

Porota ich ocenila, naozaj krásnym, druhým miestom. 

Takže siedmi trpaslíci potešili svoju Snehulienku. A nielen ju!

BLAHOŽELÁME!!!

Dnešné raňajky boli najlepšie zo všetkých. Neprezliekali sme sa z pyžama a raňajkovali sme v ňom. Niekto má pyžamovú párty večer, my sme ju mali ráno. Chutilo nám o to viac.

Tatry sa s nami rozlúčili krásnou panorámou, popretkávanou slniečkom, ale ani to nás nepresvedčilo ostať, veď túžba vystískať si najbližších bola väčšia.

Poďakovali sme sa personálu, zaspievali našu hymnu Školy v prírode a ..... Šťastnú cestu domov!

Tak, a je to tu! Hneď zrána nás Tatry privítali ináč ako po iné dni, pršalo.Ťažké mraky nad nimi nenaznačovali nič iné, iba daždivý celý deň. A, naplnilo sa to. Ale správni turisti chodia vonku za každého počasia. A verte, neverte, nám sa to páčilo. Veď ísť von v pršiplášti, to sa nezažíva každý deň. Škola v prírode má svoj harmonogram, a ten náš mal v pláne Štrbské Pleso. Vybrali sme sa vláčikom, presadli v Starom Smokovci do autobusu, vo Vyšných Hágoch zase do vláčika. Takýto scénar prepravy sme absolvovali aj pri spiatočnej ceste. Radosť z dopoludnia sme mali o to väčšiu, keď sme zistili, že aj na Štrbskom Plese majú Suveníry. Menšie nákupy a .....

Poobede zase bazén, po ňom tvorivá dielňa žiakov vytvorená z nazbieraných prírodnín z Hrebienka. Večer zábavný program, ale čo je najradostnejšie- balenie si vecí do kufrov. Zajtra nás čaká cesta domov, k Vám naši rodičia! Tešíme sa na objatia a božteky!

Tešiť sa môžte už pred obedom,cca o 11:30 hod. pred Balkánskou zmrzlinou.

Po šťastnom príchode do hotela v Novej Lesnej sme sa udomácnili v super izbách, zjedli perfektné jedlo a vyrazili do ulíc v blízkosti Tatier. Nezabudli sme okúsiť detské ihrisko v areáli hotela.Čaká nás prvá noc v čisto navlečených posteliach a sladké sny!  

Projekt H2O pokračuje v Španielsku

Pozdravujeme zo slnečného Španielska. Po bezproblémovom lete, ktorý sme začali v Krakowe, sme sem prileteli v nedeľu 8. apríla asi okolo 16 30. Na letisku v Allikante nás privítali učitelia partnerskej školy a spolu s islandskými žiakmi a učiteľmi nás odviezli k rodinám. Trošku sme boli napätí, ako to bude vyzerať a ako to zvládneme.

Keď som sa ráno zobudil a zistil som, že ideme do najväčšieho akvária v Európe, nemohol som sa dočkať. Cesta do Valencie trvala asi 1 a pol hodiny, ale ubehlo to naozaj rýchlo. Už keď sme z diaľky videli všetky budovy a iné miesta, vedeli sme, že dnešný deň bude naozaj stáť za to. Pred tým ako sme vstúpili do areálu Oceanographic, sme sa trocha najedli a napili a potom sme už boli pripravení na exkurziu. Areál bol rozdelený na 6 častí, každý bol prispôsobený inej časti zeme napr. ako Tichý oceán a pod. Mne sa osobne najviac páčili tunely, v ktorých sme videli, ako nám nad hlavou plavajú ryby alebo napr. aj žraloky. Šou s delfínmi bola úžasná a zanechala vo mne veľký dojem. Potom ako sme prešli celým areálom sme sa išli naobedovať. Poobede sme navštívili  kino Hemospheric. Nielenže vnútro kina je veľmi pekné, ale  aj vonkajšie priestory boli naozaj dychvyrážajúce. V kine sme pozerali film o amerických národných parkoch, čo bolo taktiež veľmi zaujímavé. Po skončení filmu sme sa už vybrali naspäť do Alcoi, kde sme ešte aj po príchode išli s našimi španielskymi priateľmi na zmrzlinu a taktiež aj do nákupného centra, kde sme si tiež užili svoje. Celkovo som ti tento deň veľmi užil a už sa nemôžem dočkať, čo nás čaká po zvyšok týždňa.

Peter Kucharík

Škola v Alcoi našimi očami

V utorok sme konečne navštívili aj priestory našej partnerskej školy, Škola je oveľa väčšia ako naša. Na poschodí sa nachádzajú ihriská, kde malé deti mali práve hodinu telesnej výchovy. V škole sme mali zaujímavú prezentáciu o vode v tejto krajine, o jej využívaní, o jej premene na pitnú vodu, o prvých toaletách v obytných domoch. Potom sme sa vybrali na miesta, ktoré boli v prezentácii spomínané. Navštívili sme zásobáreň vody El Molinar, ktorá je  schovaná v kupole, na vrchole ktorej je kvet. Keď sa do tejto vody odráža kvet, ktorý je na strope, tak to znamená, že je dostatok vody . Ak sa neodráža, znamená to, že vody je menej. Po turistike na spomínaných miestach sme išli do školskej jedálne na obed. Okolo pol štvrtej sa všetci študenti presunuli do školského laboratória. Dostali sme clil materiál, rukavice na ruky a robili sme pokusy s vodou. Zisťovali sme jej znečisťovanie v meste Alcoy a zaznamenávali do clil materiálu. Bolo to zaujímavé.  Na konci dňa sme navštívili múzeum v Alcoy, v ktorom sme sa dozvedeli zaujímavé informácie o histórii, kultúre, práci obyvateľov mesta. V tomto múzeu sme mohli vidieť aj ako vyzeralo prvé kino a vidieť typickú rozprávku z mesta Alcoy i zábery z festivalu, ktorý sa koná každoročne na sv. Juraja v tomto meste pri príležitosti oslobodenia mesta od Arabov. Bol to náročný deň, ale plný zaujímavých informácií.

Vlado Džoganík, Veronika Bodnárová

Streda v Španielsku

Ráno prebehlo ako zvyčajne, naraňajkovali sme sa a prichystali sa na deň, ktorý bol pred nami. Autobusom sme šli do Valencie, konkrétne do El Palmar. Tu sa rozprestiera sladkovodné jazero - lagúna L' Albufera. Preň je typické to, že sa doň kanálom vlieva voda zo Stredozemného mora. Teda jeho zvláštnosťou je to, že jazero obsahuje 5 % morskej vody. Nasadli sme na dve loďky a asi 40 minút sme sa  plavili  po jazere. Upozorňovali nás, že dnešný deň bude veterný, ale mysleli sme si, že to bude teplý vietor, keďže sme v Španielsku. Premrzli sme až do špiku kosti. Ale pohľad z loďky bol úžasný. Síce tam veľmi fúkalo, ale videli sme Valenciu z iného pohľadu. Sprievodkyňa nám rozprávala o biosystéme, ktorý žije vo vode, o lietajúcich vtákoch i o rastlinách, ktoré tu rastú. Neďaleko jazera je fabrika automobilky Ford, ktorá do jazera vypúšťa odpady. Ale ten odpad nie je asi veľmi škodlivý, keď v jazere žijú živočíchy a rastú trávy. Neskôr sme šli na ryžové polia, na ktoré sa o mesiac zaseje ryža.  Sprievodkyňa nám rozprávala, ako funguje celý proces pestovania ryže. Hneď pri týchto poliach sa nachádza rieka a z tejto rieky farmári čerpajú vodu a polievajú tieto polia. V septembri ryžu zbierajú. Táto ryža sa volá Bomba ryža. Dozvedeli sme sa že 2. najväčšou oblasťou s pestovaním ryže je Valencia, hneď po Ázii. Na území, kde sa teraz nachádzajú ryžové polia, bolo v minulosti jazero Albufera, ktoré bolo oveľa väčšie ako teraz. Ľudia vo Valencii pestujú  ryžu, alebo sa živia rybolovom. Od ryžových polí sme cestou videli typické domy pre Valenciu, ktoré sa volajú Baraca. Domčeky majú slamenú strechu. Majú dve poschodia. Na prvom podlaží mali v minulosti kuchyňu, toaletu a jednu ďalšiu izbu. Na druhom podlaží sušili ryžu. Po obede sme šli na pláž El Saler. Neďaleko pláže je prístav, ktorý je potrebný k preprave veci. Po pár minútach strávených na pláži sme nastúpili do autobusu. Strašne fúkalo a my sme mali piesok až v zuboch. Potom sme sa autobusom vrátili späť do Alcoy, prišli do rodín a mali sme večeru. A takto sa konči streda v Alcoy.

Zuzana Kožlejová, Kristína Kožlejová

Bombers v Alcoi

Dnes to bol znova veľmi zaujímavý deň. Všetci sne sa stretli v škole a spoločne sme sa vydali na hasičskú stanicu mesta Alcoy. Strávili sme pol dňa s ľuďmi, ktorých povolanie si vyžaduje aj prácu s vodou. S požiarnikmi sme robili rôzne aktivity. Rozdelili sme sa do skupín a mohli sme začať. Požiarnici nás vodili po celej stanici. Najprv nám ukázali,  kde a ako sa prezliekajú. Mohli sme vidieť zaujímavo spojené požiarnické nohavice s topánkami, aby boli rýchlejšie pripravení na zásah. Vzali nás do miestnosti, kde si všetci žiaci, aj učitelia mohli vyskúšať hmotnosť fľaše s oxygénom. Oboznámili nás s mnohými zaujímavosťami zo svojho požiarnického života, ako napríklad, že ak sú v službe aj 24 hodín, musia si dokonca sami variť. Taktiež majú vlastné šatne, a miestnosť, v ktorej oddychujú alebo trénujú. Ďalej sme pokračovali v komunikačnej miestnosti. Je to vlastne hlavná miestnosť na stanici. Odtiaľ prijímajú alebo dávajú pokyny. A jedna veľmi dôležitá vec je číslo na požiarnickú stanicu, čiže 112. Nasledovne nám jeden z požiarnikov ukázal techniku spúšťania sa po tyči, aby nemuseli bežať po schodoch, lebo pri zásahu ide veľakrát o sekundy pri záchrane života. Spúšťanie po tyči sme si vyskúšali aj my. Po prehliadke interiéru  sme pokračovali vonku, kde nás čakali praktické cvičenia. Videli sme, ako fungujú prístroje na dýchanie aj hasičské auto. Vozili sme sa na plošine do výšky cca 20 metrov a mali sme aj aktivity so psom. V hasičských úboroch sme si vyskúšali, aké je to hasiť oheň, aké je to držať hadicu v ruke a aký tlak vodný prúd vyvíja. Na konci týchto aktivít sme sa cítili ako praví hasiči. Prakticky sme skúšali aj záchranu človeka z budovy. Nasledoval obed a potom sme zamierili do fitness centra. Obliekli sme sa do plaviek a skočili do bazéna. S trénerkou plávania sme mali zopár zábavných aktivít a po nich sme šli na spinning - bicyklovanie na stacionárnych bicykloch. Opäť sme boli s trénerkou. Bolo to síce namáhavé, no nás to veľmi bavilo. Potom nám naši španielski priatelia ukázali ich školu, ktorá je naozaj veľká. A tento skvelý fyzicky namáhavý deň sme zakončili večerou v Burger Kingu.

Timea Kravcová, Ivana Koreňová

Piatok

Dnes sme navštívili dedinku s názvom Agres, ktorá leží v národnom parku Mariola. Zaujímavé na tejto dedinke je, že už existovala 10 rokov pred objavením Ameriky. Na kopci nad dedinou sa nachádza kláštor. Náš sprievodca nám prezradil aj legendu o pastierovi, ktorému sa zjavila na vrchu kopca panna a na základe toho zjavenia, postavili tam kresťanský kláštor, ktorý predtým slúžil moslimom. Pod kopcom sme navštívili  starobylú práčovňu, do ktorej pritekala voda z prameňa, a v ktorej ľudia prali bielizeň. Potom sme zdolali dvojhodinovú túru, ktorá siahala až na vrch s nadmorskou výškou 1334 m.n.m.. 

Počas tejto vysokohorskej túry sme sa od sprievodcu dozvedeli veľa zaujímavých informácií ako napríklad: v národnom parku rastie 1200 rastlín, ktoré slúžia na medicínske účely, ale taktiež ako koreniny. Povrch skál boli pokryté levanduľou. Cieľom tejto našej túry bolo ďalšie zaujímavé miesto - snehová jama. V dávnej minulosti slúžila ako továreň na ľad. Keď v zime napadol sneh, ľudia ho v jame udupávali nohami alebo rôznymi predmetmi. Sneh zamrzol a stal sa z neho prírodný ľad, ktorý v lete sekali a nakladali na kone alebo kravy. Zvieratá z hôr zvážali ľad na trhy do dedín. Ľudia ho potom používali na chladenie potravín. Bola to predchodkyňa chladničiek. Snehová jama bola pre nás veľmi zaujímavým miestom, a nakoniec sme boli radi, že sme tú dlhú cestu na vrch zdolali.

Po náročnej turistike nás poobede čakalo krásne múzeum. Múzeum bolo plné tradičných kostýmov z festivalov. Festivaly sa každoročne konajú na počesť sv. Juraja – patróna mesta, ktorý oslobodil mesto Alcoy od Arabov. V múzeu nám premietli krátky animovaný film a video o priebehu festivalov, ktoré trvajú tri dni a žije ním celé mesto aj naša partnerská škola. Večer sme sa všetci stretli pri jednom stole a mali sme spoločnú večeru v miestnej skole. Veľmi dobre sme sa zabavili. Z tohto dna, ale aj z celej mobility máme krásne zážitky, na ktoré nezabudneme. 

Anna Fereková

Veľký triumf  Bianky Brudňákovej vo výtvarnej súťaži.

Škola- základ života

A k životu patrí aj jeho starostlivosť  a ochrana. Číslo 112 si už aj malé dieťa spája so záchranou ľudského života. Chrániť si nielen život, ale zároveň aj ochraňovať číslo, ktoré sa s ním spája je prioritou výtvarnej súťaže, ktoré vyhlásilo ministerstvo vnútra SR.

 5. apríl bol pre Súkromnú základnú školu v Giraltovciach slávnostným dňom. Bianka Brudňáková sa dočkala svojho prvého víťazstva v celoslovenskej výtvarnej súťaži: Ochranárik čísla tiesňového volania 112 a civilnej ochrany.

Ministerstvo vnútra SR vyhlásilo túto súťaž na tému: „Akú záchranársku techniku som videl zasahovať a čím by som pomohol ja“. Aj Súkromná základná škola v Giraltovciach sa jej zúčastnila. Súťaž vo Svidníckom okrese organizoval odbor krízového riadenia Okresného úradu Svidník, kde z 68. výtvarných prác porota vymenovaná prednostom okresného úradu vybrala tri víťazné práce z každej kategórie. Medzi nimi bola aj práca našej usilovnej žiačky VI. A triedy Bianky Brudňákovej. Výtvarné práce sa na základe podmienok súťaže odoslali do nášho hlavného mesta Bratislava. Následne boli zahrnuté do celoslovenského internetového hlasovania, kde sa rozhodovalo o ich kvalite hlasovaním. Bianka Brudňáková obsadila s najväčším počtom lajkov prvé miesto v lll. kategórií, čomu sme sa veľmi tešili. S členmi krízového centra zo Svidníka si mala žiačka 28. marca 2018 v Jazdiarni hradu Červený Kláštor prevziať cenu za prvé miesto. Odovzdávania cien sa žiačka nemohla osobne zúčastniť, preto jej bola cena odovzdaná na pôde našej školy dňa 5. apríla 2018 a to pánmi z krízového centra zo Svidníka Ing. Ivanom Kurilcom a Jozefom Slivovičom.

Sme radi, že naši žiaci sa zapájajú do rôznych výtvarných súťaží a tešíme sa na nové výzvy.

Mgr. Dominika Andrejovská