Navigácia

Erasmus+ H2O not wasted

Španielsko

1. deň v Alcoi

Projekt H2O pokračuje v Španielsku

Pozdravujeme zo slnečného Španielska. Po bezproblémovom lete, ktorý sme začali v Krakowe, sme sem prileteli v nedeľu 8. apríla asi okolo 16 30. Na letisku v Allikante nás privítali učitelia partnerskej školy a spolu s islandskými žiakmi a učiteľmi nás odviezli k rodinám. Trošku sme boli napätí, ako to bude vyzerať a ako to zvládneme.

Keď som sa ráno zobudil a zistil som, že ideme do najväčšieho akvária v Európe, nemohol som sa dočkať. Cesta do Valencie trvala asi 1 a pol hodiny, ale ubehlo to naozaj rýchlo. Už keď sme z diaľky videli všetky budovy a iné miesta, vedeli sme, že dnešný deň bude naozaj stáť za to. Pred tým ako sme vstúpili do areálu Oceanographic, sme sa trocha najedli a napili a potom sme už boli pripravení na exkurziu. Areál bol rozdelený na 6 častí, každý bol prispôsobený inej časti zeme napr. ako Tichý oceán a pod. Mne sa osobne najviac páčili tunely, v ktorých sme videli, ako nám nad hlavou plavajú ryby alebo napr. aj žraloky. Šou s delfínmi bola úžasná a zanechala vo mne veľký dojem. Potom ako sme prešli celým areálom sme sa išli naobedovať. Poobede sme navštívili  kino Hemospheric. Nielenže vnútro kina je veľmi pekné, ale  aj vonkajšie priestory boli naozaj dychvyrážajúce. V kine sme pozerali film o amerických národných parkoch, čo bolo taktiež veľmi zaujímavé. Po skončení filmu sme sa už vybrali naspäť do Alcoi, kde sme ešte aj po príchode išli s našimi španielskymi priateľmi na zmrzlinu a taktiež aj do nákupného centra, kde sme si tiež užili svoje. Celkovo som ti tento deň veľmi užil a už sa nemôžem dočkať, čo nás čaká po zvyšok týždňa.

Peter Kucharík

2.deň

Škola v Alcoi našimi očami

V utorok sme konečne navštívili aj priestory našej partnerskej školy, Škola je oveľa väčšia ako naša. Na poschodí sa nachádzajú ihriská, kde malé deti mali práve hodinu telesnej výchovy. V škole sme mali zaujímavú prezentáciu o vode v tejto krajine, o jej využívaní, o jej premene na pitnú vodu, o prvých toaletách v obytných domoch. Potom sme sa vybrali na miesta, ktoré boli v prezentácii spomínané. Navštívili sme zásobáreň vody El Molinar, ktorá je  schovaná v kupole, na vrchole ktorej je kvet. Keď sa do tejto vody odráža kvet, ktorý je na strope, tak to znamená, že je dostatok vody . Ak sa neodráža, znamená to, že vody je menej. Po turistike na spomínaných miestach sme išli do školskej jedálne na obed. Okolo pol štvrtej sa všetci študenti presunuli do školského laboratória. Dostali sme clil materiál, rukavice na ruky a robili sme pokusy s vodou. Zisťovali sme jej znečisťovanie v meste Alcoy a zaznamenávali do clil materiálu. Bolo to zaujímavé.  Na konci dňa sme navštívili múzeum v Alcoy, v ktorom sme sa dozvedeli zaujímavé informácie o histórii, kultúre, práci obyvateľov mesta. V tomto múzeu sme mohli vidieť aj ako vyzeralo prvé kino a vidieť typickú rozprávku z mesta Alcoy i zábery z festivalu, ktorý sa koná každoročne na sv. Juraja v tomto meste pri príležitosti oslobodenia mesta od Arabov. Bol to náročný deň, ale plný zaujímavých informácií.

Vlado Džoganík, Veronika Bodnárová

 

3. deň

 

Ráno prebehlo ako zvyčajne, naraňajkovali sme sa a prichystali sa na deň, ktorý bol pred nami. Autobusom sme šli do Valencie, konkrétne do El Palmar. Tu sa rozprestiera sladkovodné jazero - lagúna L' Albufera. Preň je typické to, že sa doň kanálom vlieva voda zo Stredozemného mora. Teda jeho zvláštnosťou je to, že jazero obsahuje 5 % morskej vody. Nasadli sme na dve loďky a asi 40 minút sme sa  plavili  po jazere. Upozorňovali nás, že dnešný deň bude veterný, ale mysleli sme si, že to bude teplý vietor, keďže sme v Španielsku. Premrzli sme až do špiku kosti. Ale pohľad z loďky bol úžasný. Síce tam veľmi fúkalo, ale videli sme Valenciu z iného pohľadu. Sprievodkyňa nám rozprávala o biosystéme, ktorý žije vo vode, o lietajúcich vtákoch i o rastlinách, ktoré tu rastú. Neďaleko jazera je fabrika automobilky Ford, ktorá do jazera vypúšťa odpady. Ale ten odpad nie je asi veľmi škodlivý, keď v jazere žijú živočíchy a rastú trávy. Neskôr sme šli na ryžové polia, na ktoré sa o mesiac zaseje ryža.  Sprievodkyňa nám rozprávala, ako funguje celý proces pestovania ryže. Hneď pri týchto poliach sa nachádza rieka a z tejto rieky farmári čerpajú vodu a polievajú tieto polia. V septembri ryžu zbierajú. Táto ryža sa volá Bomba ryža. Dozvedeli sme sa že 2. najväčšou oblasťou s pestovaním ryže je Valencia, hneď po Ázii. Na území, kde sa teraz nachádzajú ryžové polia, bolo v minulosti jazero Albufera, ktoré bolo oveľa väčšie ako teraz. Ľudia vo Valencii pestujú  ryžu, alebo sa živia rybolovom. Od ryžových polí sme cestou videli typické domy pre Valenciu, ktoré sa volajú Baraca. Domčeky majú slamenú strechu. Majú dve poschodia. Na prvom podlaží mali v minulosti kuchyňu, toaletu a jednu ďalšiu izbu. Na druhom podlaží sušili ryžu. Po obede sme šli na pláž El Saler. Neďaleko pláže je prístav, ktorý je potrebný k preprave veci. Po pár minútach strávených na pláži sme nastúpili do autobusu. Strašne fúkalo a my sme mali piesok až v zuboch. Potom sme sa autobusom vrátili späť do Alcoy, prišli do rodín a mali sme večeru. A takto sa konči streda v Alcoy.

Zuzana Kožlejová, Kristína Kožlejová

 

4. deň

Dnes to bol znova veľmi zaujímavý deň. Všetci sne sa stretli v škole a spoločne sme sa vydali na hasičskú stanicu mesta Alcoy. Strávili sme pol dňa s ľuďmi, ktorých povolanie si vyžaduje aj prácu s vodou. S požiarnikmi sme robili rôzne aktivity. Rozdelili sme sa do skupín a mohli sme začať. Požiarnici nás vodili po celej stanici. Najprv nám ukázali,  kde a ako sa prezliekajú. Mohli sme vidieť zaujímavo spojené požiarnické nohavice s topánkami, aby boli rýchlejšie pripravení na zásah. Vzali nás do miestnosti, kde si všetci žiaci, aj učitelia mohli vyskúšať hmotnosť fľaše s oxygénom. Oboznámili nás s mnohými zaujímavosťami zo svojho požiarnického života, ako napríklad, že ak sú v službe aj 24 hodín, musia si dokonca sami variť. Taktiež majú vlastné šatne, a miestnosť, v ktorej oddychujú alebo trénujú. Ďalej sme pokračovali v komunikačnej miestnosti. Je to vlastne hlavná miestnosť na stanici. Odtiaľ prijímajú alebo dávajú pokyny. A jedna veľmi dôležitá vec je číslo na požiarnickú stanicu, čiže 112. Nasledovne nám jeden z požiarnikov ukázal techniku spúšťania sa po tyči, aby nemuseli bežať po schodoch, lebo pri zásahu ide veľakrát o sekundy pri záchrane života. Spúšťanie po tyči sme si vyskúšali aj my. Po prehliadke interiéru  sme pokračovali vonku, kde nás čakali praktické cvičenia. Videli sme, ako fungujú prístroje na dýchanie aj hasičské auto. Vozili sme sa na plošine do výšky cca 20 metrov a mali sme aj aktivity so psom. V hasičských úboroch sme si vyskúšali, aké je to hasiť oheň, aké je to držať hadicu v ruke a aký tlak vodný prúd vyvíja. Na konci týchto aktivít sme sa cítili ako praví hasiči. Prakticky sme skúšali aj záchranu človeka z budovy. Nasledoval obed a potom sme zamierili do fitness centra. Obliekli sme sa do plaviek a skočili do bazéna. S trénerkou plávania sme mali zopár zábavných aktivít a po nich sme šli na spinning - bicyklovanie na stacionárnych bicykloch. Opäť sme boli s trénerkou. Bolo to síce namáhavé, no nás to veľmi bavilo. Potom nám naši španielski priatelia ukázali ich školu, ktorá je naozaj veľká. A tento skvelý fyzicky namáhavý deň sme zakončili večerou v Burger Kingu.

 

Timea Kravcová, Ivana Koreňová

 

5.deň

 

Piatok

 

Dnes sme navštívili dedinku s názvom Agres, ktorá leží v národnom parku Mariola. Zaujímavé na tejto dedinke je, že už existovala 10 rokov pred objavením Ameriky. Na kopci nad dedinou sa nachádza kláštor. Náš sprievodca nám prezradil aj legendu o pastierovi, ktorému sa zjavila na vrchu kopca panna a na základe toho zjavenia, postavili tam kresťanský kláštor, ktorý predtým slúžil moslimom. Pod kopcom sme navštívili  starobylú práčovňu, do ktorej pritekala voda z prameňa, a v ktorej ľudia prali bielizeň. Potom sme zdolali dvojhodinovú túru, ktorá siahala až na vrch s nadmorskou výškou 1334 m.n.m.. 

Počas tejto vysokohorskej túry sme sa od sprievodcu dozvedeli veľa zaujímavých informácií ako napríklad: v národnom parku rastie 1200 rastlín, ktoré slúžia na medicínske účely, ale taktiež ako koreniny. Povrch skál boli pokryté levanduľou. Cieľom tejto našej túry bolo ďalšie zaujímavé miesto - snehová jama. V dávnej minulosti slúžila ako továreň na ľad. Keď v zime napadol sneh, ľudia ho v jame udupávali nohami alebo rôznymi predmetmi. Sneh zamrzol a stal sa z neho prírodný ľad, ktorý v lete sekali a nakladali na kone alebo kravy. Zvieratá z hôr zvážali ľad na trhy do dedín. Ľudia ho potom používali na chladenie potravín. Bola to predchodkyňa chladničiek. Snehová jama bola pre nás veľmi zaujímavým miestom, a nakoniec sme boli radi, že sme tú dlhú cestu na vrch zdolali.

Po náročnej turistike nás poobede čakalo krásne múzeum. Múzeum bolo plné tradičných kostýmov z festivalov. Festivaly sa každoročne konajú na počesť sv. Juraja – patróna mesta, ktorý oslobodil mesto Alcoy od Arabov. V múzeu nám premietli krátky animovaný film a video o priebehu festivalov, ktoré trvajú tri dni a žije ním celé mesto aj naša partnerská škola. Večer sme sa všetci stretli pri jednom stole a mali sme spoločnú večeru v miestnej skole. Veľmi dobre sme sa zabavili. Z tohto dna, ale aj z celej mobility máme krásne zážitky, na ktoré nezabudneme. 

 

Anna Fereková

 

Novinky

Kontakt

  • Súkromná základná škola Giraltovce
    Dukelská 33
  • riaditeľ školy
    Mgr. Monika Kušnírová, 0917/699 480, szsgir.riaditelskoly@gmail.com
    zástupca riaditeľa
    Mgr. Emília Tchuríková, szsgir.zastupcariaditela@gmail.com
    vrátnica školy 0918 980 158

Fotogaléria