Pozývame Vás na Rozprávkovú noc v našej škole

Dňa 31.3.2011 (štvrtok) o 17:00 hod. sa škola premení na rozprávkovú krajinu...... plnú hier, rozprávok, radosti a zábavy. Už sa na Vás všetci tešíme

Nezabudnite si pribaliť aj dobrú náladu

Lyžičku hrdosti,
hrnček radosti
kotlík úspechu
jazierko peňazí
more šťastia
oceán zdravia
a celý vesmír lásky
v novom roku 2011 Vám všetkým praje kolektív SZŠ ;)

Štúdium na Súkromnej základnej škole v Giraltovciach 

nie je spoplatnené

je Z D A R M A

Vážení rodičia, tešíme sa z kladných ohlasov Vás a žiakov na aktivity našej školy, preto veríme, že spolupráca s Vami bude opäť príjemná a povzbudzujúca, za čo Vám chceme veľmi pekne poďakovať.

V stredu (27.10.2010) o 17:00 hod. pozývame žiakov našej školy na Čarovnú noc v škole. Je preto potrebné zabezpečiť pre Vaše dieťa spacák, karimatku (vhodnú pod spacák) a hygienické potreby. Na druhý deň ráno sa budú raňajky podávať v školskej jedálni aj pre žiakov 5. a 6. ročníka, ktorí sa zúčastnia Čarovnej noci.

Milí rodičia, oznamujeme Vám, že vzhľadom k Vašim pozitívnym ohlasom sa opäť uskutočnia Dni zdravých raňajok. Budú sa konať v školskej jedálni internátu školy v dňoch od 25.10. 2010 (pondelok) do 28.10. 2010 (štvrtok) o 7: 30 hodine  pre žiakov 1. až 4. ročníka. Preto Vás prosíme, aby žiaci v týchto dňoch prichádzali do školy už o 7:25 a potom spoločne pôjdeme do školskej jedálne.

Cesta do Bojníc bola veľmi dlhá. Už som sa nevedel dočkať. Po príchode na chatu sme sa vybalili. Večer sme sa šli prejsť do blízkeho okolia. V utorok dopoludnia sme mali vyučovanie a večer sme si pripravili scénky na tému dňa „ Červená Čiapočka“. Veľa sme sa pri tom nasmiali. V stredu ráno nás čakala prehliadka ZOO. Páčilo sa mi tam veľa zvierat, no najviac sa mi páčil orangutan Kiran. Bol veľmi srandovný, ako sa húpal na lanách. Popoludní sme navštívili hnedouhoľné bane v Cígeli. Tam sa mi páčila jazda baníckym vláčikom. Vo štvrtok nás čakalo múzeum praveku, kde som sa zahral na šamana. Nakoniec v piatok sme si prezreli Bojnický zámok. Vyvrcholením tohto dňa bola plaváreň a vyhodnotenie celého týždňa vo forme sladkej odmeny – torty. Z celého týždňa sa mi najviac páčilo ZOO.

Gregor Janovič žiak 2. ročníka SZŠ

Je 30.marec 2010. Pol šiestej večer. Vonku sa pomaly stmieva. Všetko utícha. Ale naša Súkromná základná škola naopak ožíva.

            Do školy v sprievode svojich rodičov prichádzajú žiaci. Máme akosi veľa tašiek a batožiny. Čo si so sebou nesieme? Školskú tašku, spacká, tašku s jedlom- na večeru aj na raňajky. Na čo to potrebujeme? Ideme stráviť rozprávkovú noc v škole. Všetci sme zvedaví a napätí. Hlavne menšie deti. Čo nás čaká? Máme stráviť noc bez rodičov, so spolužiakmi a s našimi pani učiteľkami.

            Najprv sa zhromažďujeme vo vestibule. Dostávame úvodné pokyny. Poschádzame sa do svojich tried. A rozprávková noc začína.

            Našou prvou úlohou je v skupinkách nakresliť, ako si predstavujeme dnešnú noc. Kresby sú pestré, no najviac prevažujú na nich nakreslení žiaci v spacákoch. Každý sa asi najviac teší na spánok. No pred spánkom ešte musíme splniť určité úlohy.

            Žiaci sú rozdelení podľa ročníkov. Každý ročník sa strieda pri rôznych polhodinových činnostiach. Keďže je to rozprávková noc, mali sme napríklad: z ukážok uhádnuť názov rozprávky i pomenovať postavy, v skladačke priradiť autorov k ich knihám, čítali sme si knihy Psia škola kocúra Červenochvosta, Maťko Kubko a dramatizovali rozprávku Červená čiapočka.

            Samozrejme že sme mali čas aj na večeru. Každý si vybral tú svoju. Odrazu nám donášková služba priniesla pizzu. Každý si s chuťou na nej pochutnal.

            O pol jedenástej sme sa všetci rozišli do svojich tried. Nasledovala príprava na spánok. Natiahnuť žinenky, spacák, urobiť večernú hygienu a zaľahnúť. Tak to malo vyzerať. My piataci sme sa rozdelili do dievčenskej a chlapčenskej „izby“. My dievčatá sme si ešte na striedačku dočítali knihu Psia škola kocúra Červenochvosta. Chlapci si zasa rozprávali rôzne príhody a vtipy a hlavne nám dievčatám sa zastrájali, že nás ponatierajú zubnou pastou a budú nás strašiť. Ale to ani nemuseli. Strašili sme sa sami.

            Len čo sme zaľahli a zhasli, zdalo sa nám, že v každom kúte na nás číha strašidlo(za oknom sme videli kohosi hlavu). Každú chvíľu niekto vykríkol. „Tam je nejaká hlava, tam ktosi stojí, pod tabuľou niekto sedí...“ . Pani učiteľka nám musela vysvetľovať, že to nie sú nijaké strašidlá, ale nálepky na oknách- veľkonočné zajace, vajíčka... A my bojkovia sa báli.

            Bolo možno pol druhej, keď všetko utíchlo. Len sem-tam sa ozýval chrapot, odfukovanie...

            Je ráno 7:3O. Zaznieva hudba. „ Čo púšťate tú otrasnú hudbu?“ zakričí ktosi. Ale to nie je žiadna hudba. Je to budíček. Nikomu sa však nechce vstávať po prebdenej noci. Ale musíme. Zaznievajú pokyny pani učiteľky: „Upratať, umyť sa, rozcvička, raňajky a príprava do školy.“. Nasleduje totiž vyučovací deň. Ale zvládneme to.

            Vyučovanie rýchlo prebehlo. Už je obed. Všetci odchádzame na veľkonočné prázdniny. Hurááááá! Sme síce unavení po výbornej a zaujímavo prežitej noci v škole. Ale sme to zvládli. Tešíme sa už na ďalšiu.

 Dominika Kovalčiková

Prišla jar. Kvety začali pučať. Z brlohov vyliezli medvede, ktoré povstávali zo zimného spánku. Aj stromy sa prebudili. Roztopil sa ľad. Púčiky rozkvitali, všetko živé povstávalo a deti vyšli von na dvor, aby sa zahrali. Keď vyšli, pred domom v záhrade uvideli zelenú stonku a na stonke kvet. Veľmi sa im páčil, mal červenú farbu ako čerešne. Zavolali na mamku. „Čo ste chceli, deti moje?“ „Mama, pozri, čo to je?“ „Deti, veď je to tulipán.“ A vedľa tulipánu bol narcis, vedľa narcisu bola snežienka. Deti uvideli aj sedmokrásky. Sú biele ako sneh a v strede kruh žltý ako med. Išli k stromom a videli ďalšie kvety, ktoré boli na strome. Miško zavolal mamku: „Mami rýchlo pozri na strom. Čo to je?“ „To sú púčiky.“ „Púčiky?“ čudovali sa deti. „Na púčiky priletia včeličky a opelia ich. Urobia nám aj sladký medík a ten my zjeme.“ Na druhý deň znova objavili nové kvety. Voňali prekrásne. Natrhali si všelijaké: červené, žlté, ružové, biele aj modré. „Ale sme sa o tej jari veľa naučili,“ tešili sa deti. Aj mamka ich pochválila, že veľa hľadali, objavovali, voňali, rozprávali sa o kvetoch a púčikoch, mede, ktorý je veľmi sladký a voňavý. Zazvonil zvonec a mojej rozprávky je koniec.

(z vlastnej tvorby)

žiačka 2.ročníka Súkromnej základnej školy v Giraltovciach

V pedagogickom kolektíve doznievali zážitky z druhého školského bálu, ktorý bol vo veľkej sále MsKS v piatok 29. januára 2010. Tí, čo tam boli si veľmi pochvaľovali výzdobu, stolovanie , obsluhu, hudbu, atmosféru a celý priebeh tejto v poradí už druhej spoločnej akcie s rodičmi, priateľmi a sympatizantmi našej školy. Príďte sa na budúcoročný bál zabaviť aj Vy! Účastníci tohoročného Vám odkazujú, že neoľutujete.

     Po predĺženom víkende – polročných prázdninách sa žiaci vrátili do tried povzbudení do práce v 2. polroku. Tí, čo mali na vysvedčení dobré známky preto, aby si ich obhájili a tí, u ktorých to niekde zaškrípalo preto, aby to na konci školského roka už neškrípalo, alebo aspoň škrípalo menej.

     Popri vzdelávacom nezabúdame ani na výchovný proces žiakov. Vo vestibule víta žiakov aktuálna výzdoba, na ktorej sa spolu so svojimi učiteľmi aktívne podieľajú. Vo februári bežali súbežne dve akcie – zber vrchnákov z plastových fliaš a zber papiera. Žiaci sa veľmi tešili na dlhšie pripravovaný karneval, ktorý bol spojený s Valentínom. Masky na karneval si žiaci začali pripravovať už koncom školského polroka. 

„Valentínska urna“ bola vo vestibule umiestnená už od začiatku februára. Žiaci do nej priebežne vkladali lístky s valentínskymi odkazmi. Ten veľký deň „D“ sa uskutočnil v posledný deň pred jarnými prázdninami – v piatok – 12. februára. Výzdoba vestibulu a tried dotvárala slávnostnú atmosféru.

     Celá škola v tento deň už od rána hýrila pestrými farbami masiek rôznych druhov. Mohli ste tu vidieť klasické rozprávkové bytosti, postavičky z hororov, vesternov, napodobeniny zo života dospelých, zvierat, prírody, skrátka pestré všeličo. Mnohí  sa navzájom ani nespoznali. A to  vôbec od začiatku netušili, prečo sú niektoré masky akési  vyššie ako ostatné. Kto sa len za nimi skrýva? Odhalili to naši škriatkovia, keď zistili, že im v triedach chýbajú ich triedne pani učiteľky. Viete kde ich našli? Uhádli ste. Skrývali sa za podivnými maskami. To preto, aby si v tento karnevalový deň lepšie rozumeli so svojimi žiakmi – maskami. Spolu potom šantili, zabávali sa vo vestibule pri veselej hudbe. A aby to nebolo len také nudné tancovanie, piataci pre mladších spolužiakov pripravili pásmo hier a zábavy, ktoré sa nieslo celým dopoludním. A čo Valentín? Samozrejme, že neostal bez povšimnutia. Urna bola slávnostne za prítomnosti všetkých odpečatená, odkazy putovali k adresátom a tí s nimi naložili podľa vlastného uváženia. Každý prezradil iba čo chcel a komu chcel.

     Dopoludnie bolo zakončené chutným obedom a malým darčekom pre každého žiačika z rodičovských príspevkov.

     Hoci sa jarné prázdniny v tomto roku  mali radšej premenovať na zimné, vôbec to našim žiakom neprekážalo, tešili sa na ne a strávili ich naozaj ako zimné – sánkovaním, lyžovaním, hrami v snehu, doma, na návštevách, či s rodičmi na horách.

     Vrátili sa oddýchnutí s čerstvými silami a chuťou do novej školskej práce.

December, ako posledný mesiac v roku sa aj v Súkromnej ZŠ líšil viac od tých predchádzajúcich. Nielen tým, že sme sa pripravovali na Vianoce a s nimi spojené príjemné chvíle, ale hlavne prípravou každého z nás na rozlúčku so starým rokom.

Celý december sme pripravovali Vianočnú akadémiu, ktorú sme spolu so žiakmi predviedli rodičom a priateľom školy 21.12.2009 v priestoroch školskej jedálne pri Súkromnej strednej škole „ Nebíčko“. Príjemným posedením, ktoré sme mali hneď po programe žiakov, sme ešte viac upevnili vzťahy medzi rodičmi a učiteľmi.

Žiaci 3. a 4. ročníka sa 04.12.2009 zúčastnili návštevy Planetária v neďalekom Prešove, kde sa ozaj cítili príjemne, pretože prostredníctvom odborného výkladu sa dozvedeli niečo nové o vesmíre a upevnili už poznané informácie.

Nedeľné popoludnie, dňa 29.11.2009 pre niekoľkých žiakov 1. stupňa Súkromnej ŽŠ vyzeralo trochu ináč. Lákala nás predstava stráviť pár víkendových hodín spolu, napríklad na divadelnom predstavení v Prešove. Vybrali sme sa do divadla JZ v Prešove, doMalej scény.

Pod názvom „John, Mary a kozliatka“ si každý z nás predstavoval niečo iné, len nie tie naše klasické rozprávky „O Medovníkovom domčeku“ a „O 7 kozliatkach. Veru bolo to iné, už len to, že ježibaba s Marienkou (Mary) a Janíčkom (Johnom) komunikovala v angličtine.

Najkrajším hodnotením pre herca je potlesk z publika, ten určite nechýbal ani po tomto krásnom predstavení. Poďakovanie patrilo všetkým, teda aj postavičkám, ktoré oživili na hodinku bábkoherci z bábkového divadla „Babadlo“.

Mikuláš sa do Súkromnej ZŠ vybral 07.12.2009 autobusom, ktorý ho priviezol rovno pred školu, aby nezablúdil!? Hneď, ako odovzdal sladkosti najmenším žiakom našej školy, 1. a 2. ročníka, sa stratil v priestoroch Súkromnej školy, kde ho už čakali starší spolužiaci 3.,4. a 5. ročníka. A žiaci 1. a 2. ročníka autobusom cestovali do Prešova, Divadla JZ, kde si pozreli rozprávkový muzikál „Malá čarodejnica“. Spokojné tváričky žiakov nám odpovedali na otázku, aké to bolo.

Prváci sa 02.12.2009 rozhodli preskúmať ešte pre nich nepoznané a vybrali sa na Hasičskú stanicu, kde ich privítali praví hasiči.

Nebolo miesto, ktoré by našich žiačikov nezaujímalo, najväčšiu radosť im ale, urobila siréna a skúšanie príslušenstva (prilba, manipulácia s hydraulickými kliešťami,...). Niektorí boli natoľko očarení ich prácou, že už teraz sa tešia na ďalšie možné stretnutie. Aj to, že sa chcú zapísať do hasičského krúžku svedčí o tom, že ich to nadchlo.

18.12.2009 poobede, sme sa rozhodli stráviť s našimi najstaršími občanmi mesta a vybrali sme sa do Klubu dôchodcov, kde sme sa vyzvedali o ich predvianočných zvykoch a vianočných darčekoch. Potom sme im odovzdali darček uvitý z rozprávkových a biblických príbehov a predviedli sme im program na spestrenie, aby ten predvianočný zhon vnímali optimistickejšie.

Každá škola si váži svojich najmenších žiačikov a naša nie je výnimkou. Preto sme im pripravili presne v deň Vianočnej akadémie, 21.12.2009, „Imatrikuláciu“. V tento, pre každého slávnostný deň, sa našim najmenším prvákom dostávalo najviac pozornosti. Už od rána sme ich pozornosť pútali príjemnou melódiou vianočných hitov, potom nasledoval samotný slávnostný uvítací rituál žiakov do radu školákov. Každému sme pripínali menovky, ktoré im budú pripomínať tento slávnostný deň. Bol to, nielen pre nich, nezabudnuteľný zážitok!

Každý z nás vie, aké je zdravie dôležité a nenahraditeľné. Preto sa už od začiatku školského roka sústreďujeme na zdravie našich detí. Snažíme sa podporiť ich záujem o  správny životný štýl. Zapojili sme sa preto do projektu „Školské ovocie“, ktorý zabezpečuje žiakom našej školy každý deň čerstvé ovocie.  Úspešný bol aj „Týždeň zdravých raňajok“, kde sa žiaci nielen dozvedeli o tom, čo je správne raňajkovať, ale hneď to mohli aj ochutnať. O tom, že im naozaj chutilo, svedčili prázdne taniere i plné brušká. Ďalšou aktivitou podporujúcou zdravie bola ochutnávka šalátov. Žiaci našej školy za pomoci rodičov pripravili chutné šaláty, s ktorými priniesli do školy kúsok zdravia. Bolo zaujímavé sledovať, ako deti ochutnávajú a ponúkajú kamarátom svoje šalátové výrobky a dokonca si so spolužiakmi vymieňajú skúsenosti, čo je dobré do šalátu ešte pridať. Nemáme žiadne pochybnosti o tom, že takýmto spôsobom sme si nielen pochutnali, ale hlavne sme dokázali, že z ovocia a zeleniny sa dajú vytvoriť rôzne zdravé a chutné pokrmy. Vynikajúce ohlasy mal švihadlový maratón, na ktorý sme všetci s netrpezlivosťou čakali. Predchádzali mu dni plné tréningu.  Atmosféra pred súťažou bola napätá, boli sme nedočkaví. Každý mal svojho favorita, ktorého z celých síl povzbudzoval. Súťažiaci sa nedali zahanbiť a predviedli naozaj krásne výkony, ktoré boli odmenené veľkým potleskom. Hoci zvíťaziť nemohol každý, nikto sa nemračil. Veď predsa všetci vieme, že nešlo o víťazstvo, ale o chuť zašportovať si. Tak ako minulý rok, ani tento sme nemohli zabudnúť na Medzinárodný deň školských knižníc. Už ráno vítala žiakov a rodičov pestrá výstavka detských kníh, ktoré si žiaci hneď aj začali prezerať. Neskôr sme sa spoločne rozprávali o knihách. Aby sme dokázali, že o knihy máme ešte stále záujem, rozhodli sme sa splniť úlohy, ktoré nám boli dané a s ich výsledkami sa podeliť so spolužiakmi. Bola to veľká zábava, vidieť prváčikov pracovať na obrovskej ilustrácii známej rozprávky. Ani druháci neboli pozadu, za krátky čas dokázali nacvičiť divadielko "O kozliatkach". Tretiaci nás prekvapili vlastnou tvorbou a štvrtáci vyrobili záložku do knihy pre každého žiaka, ktorá nám tento príjemne prežitý deň bude ešte dlho pripomínať.  Na záver vyrobila každá trieda tekvicové strašidielko. Musíme uznať, že žiakom tvorivosť nechýbala a podarili sa im skutočne krásne strašidelné výtvory.

Verím, že sme opäť urobili niečo, čo v nás nezanechá len príjemné spomienky na tieto milé akcie, ale hlavne  povzbudí nás pre zdravší život i hodnotnejšie trávenie voľných chvíľ.

Amerika 31. októbra oslavuje bláznivý a súčasne tajomný sviatok Halloween. Jeho neodmysliteľnými rekvizitami sú vydlabané tekvice s tvárou a z vnútra osvetlené sviečkou či kahancom, v dome naťahané umelé pavučiny s pavúkmi, čierne mačky, sovy, netopiere, kostry a iné hororové predmety a do tmy svetielkujúce girlandy.
V stredu večer, 28.10.2009, sme si vyskúšali spolu s členmi CVČ menšiu predprípravu na tento americký sviatok. Vybrali sme sa na nočný pochod - smer Malý Brezov, ktorý svetielkoval v tme podobne, ako svetielkujú sviece v tekviciach.
Naši skalní zo súkromnej ZŠ sa stretli v trinásťčlennom tíme, ktorý bol pripravený vyraziť s plnou poľnou. Strach neskrývali ani chalani, ktorí robili nám, dievčatám, a to nás bolo asi šesť, osobnú stráž.
Veľká zábava z tmy a následných krôčikov do prázdna nás hnala dopredu, aby sme sa mohli popasovať aj s inými nástrahami tohto večera.
Asi po dobrej hodinovej túre kopcovitou krajinou sme došli k rybníku, ale cesta ktorou sme išli ani náhodou nepripomínala turistický chodníček. Orná pôda pod nohami, miestami nerovný trasúci sa povrch nám zdeformoval farebné odtiene našej turistickej obuvi. Nevadilo to, pretože to sa dalo čakať, keď v tme vykračuješ neznámymi cestami – necestami k cieľu, aby si zažil nejaké to vzrúšo! To čo sme mali na nohách sa v tom okamihu nedalo nazvať topánkami, každý z nás mal nejaké to deko zeminy na sebe, ale aj tak sa lesom niesol len a len pocit šťastia a životného elánu.
Rybárska chata sa otvorila pre odvážlivcov pochodu, aby sa mohli trochu občerstviť pred skúškou odvahy. Tá nasledovala hneď ako sa všetko pripravilo a sprístupnilo aj pre najmladšiu účastníčku pochodu, ktorá mala iba 6 rokov! Musím priznať, mala môj obdiv!
Zima bola veru poriadna, ale nás neodradila! Nedalo sa už cúvnuť, starší žiaci sa postarali o strašidelný chodníček, kde sa na malý okamih zmenili na strašidlá, ktoré mali len jednu úlohu – vyskúšať naše hrdlá, koľko vládzu kričať. Krik, ten sa ozýval celým priestranstvom lesa, ale verím, že nám to zver odpustí.
Dobré tri hodiny strávené mimo civilizácie ubehli ako nič a vracali sme sa už len so spevom a strašidelnými príhodami, ktoré akosi ku tme od nepamäti patria.
Verím, že každý z účastníkov v ten večer zaspal, ako naše babky zvyknú hovoriť, ako bábätko. V tú noc určite nikto nemusel počítať baránky!
Účastníčka pochodu - Mgr. Emília Tchuríková

Teplé letné dni sú už tento rok nenávratne za nami. Slniečko sa na nás síce usmieva, ale len zubato a veľmi krátko. Vieme, že prichádzajú dni, počas ktorých si z našej záhradky nenazbierame čerstvé ovocie či zeleninu. Športy, ktorým sme sa mohli doposiaľ venovať, budeme musieť odložiť na budúci rok. Prichádzajú však dni, ktoré akoby nás ešte viac lákali ku knihám, na ktoré by sme si v prichádzajúcich mesiacoch mali nájsť viac času ako doposiaľ. Práve pre všetky tieto dôvody sme si zaumienili, že si ešte posledné októbrové dni spríjemníme ochutnávkou šalátov, švihadlovým maratónom a spoločne oslávime Medzinárodný deň školských knižníc.
Žiaci našej školy za pomoci rodičov pripravili chutné šaláty, s ktorými priniesli do školy kúsok zdravia. Bolo zaujímavé sledovať, ako deti ochutnávajú a ponúkajú kamarátom svoje šalátové výrobky a dokonca si so spolužiakmi vymieňajú skúsenosti, čo je dobré do šalátu ešte pridať. Nemáme žiadne pochybnosti o tom, že takýmto spôsobom sme si nielen pochutnali, ale hlavne sme dokázali, že z ovocia a zeleniny sa dajú vytvoriť rôzne zdravé a chutné pokrmy.
Všetci sme už netrpezlivo čakali na švihadlový maratón, ktorému predchádzali dni plné tréningu. Atmosféra pred súťažou bola napätá, boli sme nedočkaví. Každý mal svojho favorita, ktorého z celých síl povzbudzoval. Súťažiaci sa nedali zahanbiť a predviedli naozaj krásne výkony, ktoré boli odmenené veľkým potleskom. Hoci zvíťaziť nemohol každý, nikto sa nemračil. Veď predsa všetci vieme, že nešlo o víťazstvo, ale o chuť zašportovať si.
Tak ako minulý rok, ani tento sme nemohli zabudnúť na Medzinárodný deň školských knižníc. Už ráno vítala žiakov a rodičov pestrá výstavka detských kníh, ktoré si žiaci hneď aj začali prezerať. Neskôr sme sa spoločne rozprávali o knihách. Aby sme dokázali, že o knihy máme ešte stále záujem, rozhodli sme sa splniť úlohy, ktoré nám boli dané a s ich výsledkami sa podeliť so spolužiakmi. Bola to veľká zábava, vidieť prváčikov pracovať na obrovskej ilustrácii známej rozprávky. Ani druháci neboli pozadu, za krátky čas dokázali nacvičiť divadielko "O kozliatkach". Tretiaci nás prekvapili vlastnou tvorbou a štvrtáci vyrobili záložku do knihy pre každého žiaka, ktorá nám tento príjemne prežitý deň bude ešte dlho pripomínať. Na záver vyrobila každá trieda tekvicové strašidielko. Musíme uznať, že žiakom tvorivosť nechýbala a podarili sa im skutočne krásne strašidelné výtvory. Preto sme pokojne mohli odísť domov a nechať ich strážiť našu školu počas nasledujúcich voľných dní.
Verím, že sme opäť urobili niečo, čo v nás nezanechá len príjemné spomienky, ale povzbudí nás pre zdravší život i hodnotnejšie trávenie voľných chvíľ.